Dóm sv. Alžbety

Dóm sv. Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky a ako už napovedá jeho názov, zasvätený bol sv. Alžbete Uhorskej (Durínskej). S jeho stavbou sa začalo okolo roku 1380, rozdelená bola na viacero etáp a dokončená bola v roku 1508. Okrem impozantného exteriéru ukrýva katedrála aj vzácny interiér. Upúta najmä oltár sv. Alžbety so 48 obrazmi, zavesená plastika Immaculaty a neskorogotický krídlový oltár Navštívenia Panny Márie.

Spievajúca fontána a zvonkohra

Spievajúca fontána a zvonkohra sú jedinečnými, modernými atrakciami Košíc. Nachádzajú sa v parku medzi košickým Štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety.

Spievajúca fontána bola postavená v roku 1997, čím sa stala prvou, a tým aj najstaršou spievajúcou fontánou v Československu. Čaro fontány spočíva v tom, že synchrónne reaguje na vlasnú hudbu, na zvonkohru, ale aj na živú hudbu znejúcu zo Štátneho divadla. Efekty vystrekujúcej vody v kombinácii so svetlami v piatich farbách, ktoré osvetľujú spievajúcu fontánu očaria skutočne každého.

V tesnej blízkosti spievajúcej fontány sa nachádza aj košická zvonkohra. Zvonkohra prvýkrát zaznela pri oslavách Dňa mesta Košice v roku 1997. Celá zvonkohra pozostáva z 22 zvonov, ktoré symbolizujú 22 mestských častí mesta Košice. Zvony spolu vážia až 1 400 kg.

Spievajúca fontána a zvonkohra dokonale spríjemňujú posedenie v parku počas pekných letných dní, ale aj bežné prechádzky po Hlavnej ulici.

Immaculata

Najkrajšia baroková pamiatka v meste, postavená z vďaky za zažehnanie morovej epidémie.

Immaculata je 14 metrov vysoký morový stĺp na kamennom podstavci postavený v rokoch 1722 až 1723. Na jeho vrchole sa nachádza plastika Panny Márie, po bokoch sú umiestnené plastiky Jozefa, Sebastiána a Ladislava. Postavený bol z podnetu poštového správcu Viktorína Flachenfelda na mieste niekdajšieho popraviska, ako prejav vďaky za zažehnanie morovej epidémie, vojen a hladu.Návšteva súsošia Immaculata je súčasťou oficiálnej prehliadky "Najkrajšie skvosty Košíc"

Východoslovenské múzeum

V najstaršom múzeu môžete vidieť a zažiť: v podzemí trezor pre Košický zlatý poklad, orientálny pamätný dom Františka I. Rákócziho Rodošto, jediné múzeum voskových figurín na Slovensku či prehliadku Košické storočia v Miklušovej väznici

V podzemí trezor pre Košický zlatý poklad, drevený kostolík z Kožuchoviec, stále expozície Prírody karpát a Storočia v umení v budove na Hviezdoslavovej 3, orientálny pamätný dom Františka I. Rákócziho Rodošto, expozícia Kovolejárstva a zvonov v Katovej bašte a pútavá a strašidelná prehliadka Košické storočia v Miklušovej väznici – to je len ochutnávka toho, čo v tomto najstaršom múzeu môžete vidieť a zažiť.

Východoslovenské múzeum v Košiciach spravuje do 500 000 zbierok a patrí k najväčším múzeám na Slovensku. Unikátny výber zo zbierok z oblasti prírodných vied, histórie, umeleckého remesla, národopisu a i. sú inštalované vo viacerých stálych expozíciách: Príroda Karpát, Storočia v umení, Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku, Urbanova veža - múzeum voskových figurín, Miklušova väznica s podzemnou mučiarňou a Katovým bytom a malebné Rodošto – Pamätný dom Františka II. Rákocziho.

Urbanova veža - Hlavná ulica

Jedinečné múzeum voskových figurín už aj na Slovensku. Priamo v priestoroch na Vás čaká 23 unikátnych figurín osobností z histórie Slovenska a Košíc - popartový velikán Andy Warhol, patrónka mesta sv. Alžbeta Durínska alebo staviteľ Dómu sv. Alžbety majster Štefan. Niektoré osobností z histórie Slovenska: Andy Warhol, František Rákoczi II , Janko Borodáč, Evliya Čelebi, Matej Korvín, Žigmund Luxemburský s Heroldom, Ján Bocatius, Július Jakoby, Ondrej Szabó, Janka Guzová-Becková, Gabriel Bethlen a Katarína Brandeburská, Jonáš Záborský, Štefan B. Roman, Abebe Bikila, Majster Štefan (Stephen Lapicidus, Stephan Steynmentz), Uhorský Simplicissimus, Svätá Alžbeta Durínska a ďalší.

 

Pamätná izba Sándora Máraia

V pamätnej izbe Sándora Máraia z roku 1998, na mieste, kde žil a tvoril, nájdete ukážku osobných predmetov jedného z najčítanejších spisovateľov v Európe: rukopisy s jeho podpismi, jeho glóbus, kríž, fotky a obrazy. Tieto predmety pripomenú návštevníkom tohto košického rodáka a svetovo uznávaného umelca, tvorcu viac ako päťdesiatich diel, väčšinou románov. Izbu navštívili aj svetoznáme mená ako Otto von Habsburg či Marek Vašut. Jeho osobnosť figuruje ako jedna z tém projektu Európske hlavné mesto kultúry. Sándor Márai bol zástancom občianskej spoločnosti a nepriateľom fašizmu a boľševizmu. Patril medzi najvzdelanejších spisovateľov svojho obdobia.

Sándor Márai sa narodil roku 1900 v rodine Gézu Grosschmieda v dome na Hlavnej ulici, kde dnes stojí OD Dargov. Jeho otec, poslanec pražského parlamentu a funkcionár rôznych spolkov, sa s rodinou neskôr presťahoval na Mäsiarsku ulicu č. 35. Práve tu prežil spisovateľ významnú časť svojho detstva a práve Košice sa stali jeho múzou. Svoje diela vydával pod umeleckým pseudonymom Márai. V zmene mena ho nasledoval aj jeho brat, režisér viacerých filmov nominovaných na Oskara, vo svete známy ako Géza Radványi. Mladý Sándor ukončil strednú školu v Košiciach a Prešove, následne študoval žurnalistiku v Lipsku, Frankfurte a Berlíne. Nejaký čas žil v Budapešti, ale bombardovanie za druhej svetovej vojny ho prinútilo ukrývať sa v Leányfalue. Neskôr žil vo Švajčiarsku, Taliansku a v Amerike. Po strate dvojmesačného syna a manželky dobrovoľne ukončil svoj život v San Diegu v roku 1989. Jeho popol rozsypali do Tichého oceánu. 

Slovenské technické múzeum

Jediné múzeum na Slovensku s mnohými expozíciami, mapujúcimi napríklad hutníctvo, strojárstvo, umelecké kováčstvo, vývoj geodetickej techniky a kartografie alebo vývoj písacích strojov. Súčasťou je aj energetické oddelenie Aurela Stodolu a Sieň elektrických výbojov.

Slovenské technické múzeum ako jediné múzeum technického zamerania na území Slovenska poskytuje pohľad do histórie a tradícií vedy a techniky. Množstvo originálnych exponátov je prezentované v expozíciách a vystavených súboroch zbierok. Múzeum zhromaždilo viac ako 16 000 zbierkových predmetov, mnohé z nich predstavujú nenahraditeľné hodnoty.

Etnografické múzeum HUMNO

Abovská župa bola historická územná jednotka odpovedajúca okoliu Košíc. Netradičné súkromné etnografické múzeum HUMNO Vám predstaví regionálne zvyky, tradičný spôsob života, stravovania, odevnú a ľudovú kultúru. Spoznajte región Košíc aj prostredníctvom večera ľudovej kultúry, ktoré toto múzeum organizuje.

Zoologická záhrada

Oddych, relax a poznanie – to všetko nájdete v košickej ZOO. Za štvrťstoročie existencie sa stala ideálnym miestom celodenného výletu najmä pre rodiny s deťmi.

Areál sa nachádza v čarokrásnom kúte Košickej kotliny. Okrem exotickej fauny ponúka množstvo oddychových zón, detských ihrísk, ohniská zriadené na piknik v prírode, veľa atrakcií, aké inde nenájdete.

Je všeobecne známe, že rozlohou 288 hektárov je košická zoo tretia najväčšia v Európe, hoci asi len tretinu využíva pre zvieratá i návštevníkov.

Začiatok jej výstavby siaha do roku 1979. Odvtedy prešla zložitým vývojom, ktorý bol orientovaný na vytváranie podmienok pre pôvodnú eurázijskú faunu.

Prvými obyvateľmi košickej ZOO sa stali kone plemena Hucul. Miesto tam postupne dostali aj iné druhy kopytníkov. Zachytením tečúcich potokov z lesa na dvoch miestach zoo vytvorila podmienky na chov viacerých druhov vodnej hydiny.

V areáli postupne pribudlo exotárium pre vtáky a plazy, neskôr jednoduché chovné zariadenia pre malé a veľké šelmy. V súčasnosti sa môže návštevník zoo stretnúť s cca 140 druhmi zvierat. Dovedna chová košická zoo asi 1 200 zvierat.

Rozľahlý areál umožňuje chovať zvieratá vo veľkých výbehoch, ktoré pripomínajú prirodzené prostredie ich biotopu.

Zoologická záhrada sa pripravuje na otvorenie Dinoparku, ktoré bude 1. júna 2013. Expozičná časť areálu  ZOO sa tak v údolí potoka Hrubša rozrastie o ďalších vyše 5 hektárov.  Návštevníci sa môžu tešiť na 5 pohyblivých modelov a 13 statických scén, pričom jedna scéna môže obsahovať až 7  modelov.  Súčasťou tejto turistickej atraktivity bude  detské paleontologické  ihrisko s prístreškom a ukrytým modelom kostry.  Projekt Dinoparku uvažuje aj s 3D kinosálou, nebude chýbať ani náučný chodník  s tematikou života na Zemi.  Návštevníci  si budú môcť zakúpiť suveníry  v DinoShope a občerstvi ť sa  v DinoGrile.  Do prehistorického sveta  sa návštevníci dostanú cez veľkú bránu, ktorá bude vsadená do dekoratívnej hradby. 

Botanická záhrada

Košická botanická záhrada je vybudovaná na úpätí kopcov pri severnom okraji mesta na ploche 30 hektárov. Verejnosti je sprístupnená od roku 1950. Spolu sa tu nachádza takmer 4 000 rastlinných druhov, čím sa radí medzi najvýznamnejšie v strednej Európe.

Vzácna je najmä zbierka zhruba 1 200 kaktusov a sukulentov, čo je údajne najväčšia zbierka kaktusov na celom území bývalého Československa.

Zaujme aj expozícia nádherných orchideí, hmyzožravých rastlín, či ďalších druhov tropickej i subtropickej flóry v skleníku s plochou 1 742 m2.

Košická botanická záhrada má od augusta 2002 štatút chráneného areálu. Pracovníci záhrady sa starajú aj o 14 chránených druhov z východného Slovenska, z ktorých osem je kriticky ohrozených.

Je pracoviskom základného a aplikovaného výskumu Univerzity P.J.Šafárika Košice.

Východoslovenská galéria

Bohaté umelecko-historické zázemie regiónu východného Slovenska v minulom storočí (s centrami v Levoči, Prešove a Košiciach) a rozvinutý výtvarný život v 20. storočí - najmä v Košiciach a Prešove, vyvolali potrebu vzniku špecializovanej inštitúcie na východnom Slovensku, ktorá by odborne mapovala výtvarnú kultúru posledných dvoch storočí.

Východoslovenská galéria vznikla v roku 1951 hneď po Slovenskej národnej galérii v Bratislave ako prvá regionálna galéria na Slovensku pod názvom Krajská galéria. Jej hlavným zberateľským programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne, zamerané predovšetkým na umenie 19. a 20. storočia. Snahou galérie je na základe odborného výskumu doplňovať súbory malieb, kresieb, grafík, plastík a diel úžitkového umenia východoslovenských autorov v takom rozsahu, aby ich tvorba bola primerane zastúpená z hľadiska celkového významu i z hľadiska závažnosti jednotlivých vývinových etáp. Zbierkový fond, okrem reprezentatívnej zbierky umenia 19. a 20. storočia z východoslovenského regiónu, poskytuje aj prehľad o umení na Slovensku, najmä v 20. storočí. Zbierky VSG sú často predmetom záujmu domácich či zahraničných bádateľov.

Pohľad na umenie 19. storočia podáva ucelená zbierka, z ktorej vychádza expozícia Maliarstvo 19. storočia na východnom Slovensku, predstavuje umelcov, ktorých život a tvorba sú späté s týmto regiónom - sú to Jozef Czauczik, Ján Rombauer, Karol Tibely, František a Vojtech Klimkovičovci, Ján Jakub Stunder, Anton Stadler, Július Benczúr, Ladislav Medňanský, Leopold Horovitz, Ľudovít Čordák, Elemír Halász-Hradil, ktorých diela tvoria prechod k umeniu 20. storočia. Zbierka umenia 20. storočia predstavuje v širokom žánrovom rozpätí autorov, pôsobiacich v tomto období - z mnohých uvádzame aspoň Antona Jaszuscha, Konštantína Köváriho - Kačmarika, Konštantína Bauera, Teodora Jozefa Moussona, Gejzu Schillera, Františka Foltýna, Gejzu Kieselbacha, Júliusa Jakobyho, Eugena Króna, Jozefa Bendíka, Juraja Collinásyho, Jozefa Fabiniho, Andreja Doboša, Hertu Ondrušovú-Victorinovú, Alexandra Eckerdta, Jána Mathého, Juraja Bartusza, Márie Bartuszovej až po množstvo súčasných autorov.

Vo svojich výstavných priestoroch Východoslovenská galéria okrem prezentácie umenia východného Slovenska poskytuje prehľad o výtvarnom dianí súčasnom i v minulosti na Slovensku a v zahraničí. Zároveň prostredníctvom svojich výstav, realizovaných na Slovensku a v zahraničí prezentuje umenie východoslovenského regiónu. Pri prezentácii výtvarného umenia úzko spolupracuje s poprednými galerijnými inštitúciami na Slovensku, predovšetkým so Slovenskou národnou galériou, s ktorou pripravila viaceré reprezentatívne prehliadky celoslovenského významu. Galéria využíva a súčasne tým zhodnocuje svoje početné a kvalitné zbierky, ktoré často reprezentujú VSG aj v kontexte výstav, poriadaných inými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí.

Prvým sídlom Východoslovenskej galérie bola baroková budova Dezsőwffyovského paláca, postavená na začiatku devätnásteho storočia. V tomto objekte na Hlavnej 72 (predtým Leninova 72) galéria sídlila do roku 1991, kedy bola budova reštituovaná a Východoslovenská galéria bola na prelome rokov 1991/1992 presťahovaná do budovy niekdajšieho Župného domu košicko - abovskej župy. Do roku 1991 v budove sídlilo riaditeľstvo Východoslovenského múzea so stálou expozíciou, venovanou novodobým dejinám. V roku 1945 v tzv. Historickej sieni bol prezidentom Eduardom Benešom na prvom zasadaní vlády na oslobodenom československom území vyhlásený program povojnovej obnovy československej vlády a od uvedenej historickej udalosti sa niekedy odvádza tiež ďalší názov budovy ako Dom Košického vládneho programu - udalosť pripomína bronzová pamätná tabuľa na priečelí galérie. Po presťahovaní inštitúcie a nevyhnutných úpravách bola jej výstavná činnosť zahájená 31. mája 1992 sprístupnením prvej stálej expozície z tvorby Júliusa Jakobyho, jedného z najvýznamnejších maliarov dvadsiateho storočia na Slovensku.

V súčasnosti Východoslovenská galéria sídli a realizuje svoje aktivity v dvoch objektoch - v budovách na Hlavnej 27 a Alžbetinej 22. Objekt na Alžbetinej 22 (vtedy Šrobárovej) zakúpila od rodiny Aranyossyovcov v roku 1975, ktorý po rekonštrukcii pre galerijné potreby bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1984 stálou expozíciou Košice vo výtvarnom umení.

Múzeum Vojtecha Löfflera

Umelecké jadro a komunitné centrum súčasného umenia, ktoré okrem expozície diel sochára Vojtecha Löfflera a unikátnych autoportrétov najdôležitejších košických maliarov 20. storočia, mapuje a podporuje rozvoj a dáva priestor pre prezentáciu súčasného výtvarného umenia a novej generácie umelcov.

Múzeum bolo zriadené z daru významného miestneho sochára žijúceho v rokoch 1906 až 1990, Vojtecha Löfflera (Löffler Béla), mestu Košice a slávnostne otvorené dňa 17. decembra 1993. Po smrti Kláriky Löfflerovej rod. Schönherzovej (1910- 1999), druhej manželky majstra, múzeum bolo dňa 8. februára 2002 rozšírené o bývalú obytnú časť objektu. Okrem časti svojej tvorby majster daroval mestu aj ojedinelú zbierku autoportrétov výtvarných umelcov.

Košice v období dvadsiatych a tridsiatych rokov dvadsiateho storočia - kedy Vojtech Löffler začal napĺňať svoj individuálny výtvarný program - boli prechodným, či stálym domovom mnohých vynikajúcich avantgardných umelcov. Löfflerova zbierka autoportrétov výtvarníkov prerástla do významnej súkromnej galérie podobizní, v ktorej dominantné postavenie zaujímajú predsta-vitelia známej Košickej výtvarnej školy (Halász – Hradil, Csordák, Bauer, Kieselbach, Kmetty, Jasusch, Sipos, Feld, Reichental, Jakoby, Collinásy, Oravecz a mnohí ďalší) – väčšinou osobní priatelia Löfflera.

Poslaním múzea je aj napomáhanie rozvoju výtvarného umenia v meste, spoluprácou i pomocou najmä začínajúcim umelcom pri rozvíjaní ich tvorivej aktivity.

Mihal gallery

Expozíciu unikátnych diel Andyho Warhola v Košiciach sprístupnili vo februári 2010. Skompletizovali ju nadšenci umenia z „Mihal Gallery“, ktorá sídli v hoteli „Múza“.

Medzi 25 dielami je unikátna Marilyn Monroe. Ide o nepublikované dielo, ktoré vyrobil Warhol ešte ručne. Je unikátna aj tým, že sa odlišuje od klasických dobre známych popartových vyhotovení svetoznámej herečky, je v unikátnom ráme zo začiatku 60-tych rokov. Zastúpené sú tu ďalšie portréty známych osobností ako je Wayne Gretzky (kanadská hokejová legenda), Hans Christian Andersen („TP“) - (svetoznámy dánsky rozprávkár), Martha Graham („UT“) – zakladateľka moderného tanca a Teddy Roosevelt („HC“) – jeden z najpopulárnejších prezidentov v histórii USA. Podľa ktorého bol pomenovaný prvý plyšový medvedík na svete. Teddy (Theodore) Bear z roku 1903.

Výnimočne atraktívne a vzácne sú v zbierke portfólia (súbory obrazov) „Kosáky a kladivá“, „Zvestovanie“ podľa motívu známeho renesančného obrazu od Da Vinciho, keď Warhola inšpirovala renesancia. Málokto vie, že robil aj biblické témy a stretol sa s pápežom Jánom Pavlom II. Unikátne je tiež portfólio Svätá Apollonia. (z toho 2 obrazy „TP“). Z ďalších diel v Mihal gallery stoja určite za zmienku: Kachina Dolls z portfólia Cowboys and Indians a Sitting Bul. Špecialitou galérie je obraz zo športovou tematikou, ktorý vytvoril A. Warhol na objednávku Medzinárodného olympijského výboru pri príležitosti ZOH v Sarajeve 1984. Jeho názov je Speed Skater („TP“).

Osviežujúcim dielom je obraz Space Fruit – Pears (Hrušky). Lahôdkou je obraz svetoznámeho zámku Neuschwanstein („HC“). Zámok Neuschwanstein bol postavený ako pocta legendárnym germánskym rytierom, spája sny a bohatstvo bavorského kráľa Ľudovíta II. s umeleckou fantáziou skladateľa Richarda Wagnera. Zámok nad divokou tiesňavou riečky Pollak v bavorských Alpách je asi najčarovnejším zámkom na svete. Walt Disney si hrad Neuschwanstein zvolil za emblém Disneylandu.

Mihal Gallery - galéria v hoteli MÚZA je jedinečným projektom, ktorý sa snaží zaujímavou formou priblížiť život a tvorbu svetoznámeho umelca, ktorého rodičia pochádzali z východoslovenskej obce Miková. K zbierke obrazov sa návštevník dostane po originálne riešených sklenených schodoch, v ktorých sú vkusne zasadené „vizuály“ Warholových diel. Jedinečnosť galérie v hoteli podčiarkuje prítomnosť samotného Andyho Warhola v podobe sochy v životnej veľkosti“, ležérne sediacej na zväčšenine konzervy od Cambellovej polievky. Andyho podobizeň víta návštevníkov aj v exteriéri galérie v hoteli. Záujemcovia môžu podrobnejšie informácie o živote a diele A. Warhola čerpať z katalógov, k dispozícii im sú tiež audiovizuálne projekty premietané na veľkoplošnej obrazovke priamo v galérii.

Štátne divadlo

Úchvatná novobaroková stavba z 19. storočia patriaca medzi najkrajšie pamiatky Košíc.

Budova Štátneho divadla  bola postavená v rokoch 1897 - 1899 v novobarokovom slohu podľa projektu Adolfa Langa. Kupolu budovy zdobí autentická kópia plastiky Aurory - priateľky múz. Hľadisko divadla má lýrovitý tvar a vyznačuje sa bohatou sochárskou a ornamentálnou výzdobou. Kupola hlavnej sály je zdobená úchvatnými výjavmi zo Shakespearovských hier.

 

Historická radnica

Klasicistická budova Historickej radnice, ktorá nesie aj neskorobarokové prvky sa nachádza na Hlavnej ulici č. 59.

V minulosti stáli na mieste Historickej radnice dva bohaté meštianske domy, z ktorých jeden patril význemnému košickému rodákovi, arcibiskupovi Jurajovi Szathmárimu. Radnica bola postavená až v rokoch 1779 - 1780 podľa plánov bratislavského staviteľa J. Langera. Prepychovosť tejto budovy svedčí o význame vtedajších Košíc. Za povšimnutie stojí priečelie radnice, kde je umiestnený aj erb mesta. V roku 1927 bolo v zadnej časti objektu postavené kino Slovan. Niekoľko desaťročí slúžila budova ako knižnica, od roku 1989 pomenovaná ako verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. Od roku 1997 slúžia priestory Historickej radnice na reprezentačné účely, sídli tu aj Návštevnícke centrum Košice, ktoré poskytuje služby zahraničným aj domácim návštevníkom.

Univerzitný kostol sv. Trojice

Nádherná stavba Univerzitného kostola sv. Trojice predstavuje barokový klenot historického jadra Košíc.

Kostol bol postavený v roku 1681 na mieste, kde  hajdúsi Juraja I. Rákócziho umučili troch jezuitov - známych svätých košických mučeníkov (Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác). Po tejto tragickej udalosti sa tu Rákócziovci zo strachu pred Božím trestom rozhodli postaviť pre jezuitov kostol. V roku 1657 bola vedľa univerzitného kostola postavená  prvá košická univerzita – preto nesie kostol prívlastok univerzitný. Hoci je vonkajšia architektúra pomerne jednoduchá, interiér zdobia obdivuhodné nástenné maľby Erazma Schrötta a Richarda Orosza. V interiéri je okrem dokonalých iluzívnych malieb možné obdivovať aj cenné rezbárske práce, akými sú kazateľnica z roku 1600, lavice či okenné rámy oratórií.  V krypte, ktorá mala slúžiť ako pohrebné miesto Rákócziovskej rodiny je pochovaná kňažná Žofia Báthory a jej syn František I.

Synagóga na Zvonárskej ulici

Na Zvonárskej ulici, v zástavbe domov, nenápadne stojí najstaršia zachovaná synagóga v Košiciach z roku 1883 - krásny príklad maurského štýlu. Hneď vedľa nej je vchod do židovskej náboženskej obce a budova modlitebne. Vo dvore sa okrem rabínovho bytu, priestoru a bytu pre šocheta (osoba, ktorá rituálne zabíja zvieratá a predáva ich mäso), košér kuchyne, radnice, kancelárie a zdravotného strediska obce nachádzajú aj najstaršie rituálne kúpele mikve.